Po rozlúčke so svojím umierajúcim manželom Anna odišla z nemocnice, pričom si ani nevšimla slzy stekajúce po lícach. Kráčala pomaly, akoby ju nohy už neposlúchali, a nakoniec sa zastavila pri stene budovy, aby sa nadýchla.
Len pred šiestimi mesiacmi bol Mark silný a sebavedomý muž. Smial sa, robil plány, sľuboval, že ich čaká dlhý život. Anna mu bezpochyby verila. Vždy pri nej bol, chránil ju a vždy vedel, čo povedať.
A teraz ležal na jednotke intenzívnej starostlivosti. Biela miestnosť, studené svetlo, trubice, káble, prístroje, ktoré za neho dýchali.
„Všetko bude v poriadku,“ zašepkal Mark, keď mu stisla ruku. „Zvládneme to.“
Anna prikývla, hoci vedela, že to nie je pravda. Lekári to dali jasne najavo. Choroba postupovala príliš rýchlo. Darca sa nenašiel. Sotva zostal čas.
Vyšla von. Bola začiatočná zima. Ľudia sa ponáhľali za svojimi pochôdzkami. Svet sa stále točil – akoby sa nič nestalo.
Anna si sadla na lavičku pred budovou nemocnice a schovala si tvár do dlaní. Slzy jej tiekli samy od seba. Ani sa ich nesnažila zadržať.
Po pár minútach to bolo trochu ľahšie. Zhlboka sa nadýchla a chystala sa vstať, keď začula za stenou hlasy.
Keď si Anna uvedomila, o čom hovoria, premohla ju číra hrôza. Pokračovanie v prvom komentári
— Jeho žena ako darkyňa aj tak neprichádza do úvahy, — povedal jeden z nich unavene.
— Áno, čísla sú zlé. Je to naozaj škoda… A v podstate nemá iné možnosti.
Anna sa mykla. Srdce jej začalo biť rýchlejšie.
— Nevieš to? — pokračovala druhá žena tlmeným hlasom. — Jeho milenka tu bola včera. Dala sa otestovať.
– Vážne?
— Rozhodne. Hodí sa do toho vo všetkých ohľadoch. A jej obličky sú úplne zdravé.
— Prečo sa teda operácia nevykonáva? — spýtal sa prvý.
— Pacient odmietol. Povedal, že radšej zomrie, ako by sa jeho žena dozvedela o jeho milenke.
Na chvíľu nastalo ticho.
—A anonymný dar? — dodal jeden neisto.
— Ktovie… Stále je tvrdohlavý. A všetko ostatné nás už netrápi.
— Chudobná žena…
Hlasy utíchli a Anna sa zastavila, necítila si nohy. Svet okolo nej akoby sa zastavil. Len srdce jej tupo búšilo v hrudi.
Anna sa pozrela na dvere jednotky intenzívnej starostlivosti a nevedela, čo cíti silnejšie – bolesť z toho, že ju manžel podviedol a klamal, alebo nádej, že by sa ešte mohol zachrániť.
